Som Shonidul Momalsi. Mám rád to biele, čo vyteká z rozlomených stoniek púpav. Raz, keď som bol malý, povedal som: „Aha mami, z tej púpavy vyteká mlieko!“ Mama sa však naľakala, pretože mi o mlieku nikdy nehovorila. Prísna vegánska výchova ma ochudobnila o všetky živočíšne rozkoše. Dokonca som namiesto materského mlieka sal akúsi zelenohnedú rastlinú emulziu. A predsa som vtedy tú bielu šťavu vytekajúcu z rastliny nazval tak prirodzene trpkosladko: mľieko.

Smutno mi je vždy, keď si uvedomím, že dnešní ľudia na trpký princíp mlieka nadobro zabudli. Zavrhli ho. Veď koľkí mu ešte hovoria tým pradávnym a trpkosladkým menom mľieko? Ľudia zvláčneli! Stučneli! Zmäkli! A uvedomujú si to? Nie. Všetko nasvedčuje tomu, že i naďalej budú rapotať ten klamlivý a tvrdý názov mlyeko. Tvrdý a sladký. Veľmi, veľmi sladký!

O niekoľko rokov neskôr som v televízii začul neznámy ženský hlas. Znel vzrušene a opojne. Rozprával o mlieku. Veľmi som zatúžil naživo uvidieť ženu, ktorá vie takto rozprávať o mlieku. Neprekvapilo ma, že v titulku pod jej tvárou stálo „Golden Sarah – pornohoviezda“, lebo dnes sa v televízii môže objaviť ktokoľvek, a nikomu to nebude pripadať zvláštne. Teraz sa podržte, lebo Golden Sarah nerozprávala ani o trpkom mľieku, ani o sladkom mlyeku!

„Mljeko, mljeko, mljeko, ja milujem mljeko! Zbožňujem jeho slanú chuť!“ vykladala blyštiacej sa diamantovej hlavičke mikrofónu, ktorý držala chudá nízka redaktorka s mohutným umelým poprsím (nebolo ju vidno, ale predstavil som si, ako asi vyzerá taká reportérka s diamantovým mikrofónom).

Slané mlieko?! Zhrozil som sa. Zmocnila sa ma túžba zistiť o ňom všetko. Vzrušene som hltal každé ďalšie slovíčko, každú ďalšiu hlásku, každú fónu, každú fonému, každý neuvedomený mľask jazyka pornohviezdy či preexponovanú sykavku. Celkom ma fascinovala slanosť s akou vyslovovala to slovo. Mljeko. Hm, j je oveľa slanšie než y a menej trpkejšie než i. Vďaka j sa z l stane dokonalé slané písmeno! Mljeko… Mljeko…

Bolo nad slnko jasnejšie, že sa z úst pornohviezdy odpovede nedočkám. Redaktorka kládla samé profesijné otázky. Keď rozhovor skončil, do žíl sa mi vlialo chladné sklamanie.

Nerobilo mi problém vypátrať, kde Golden Sarah býva. Áno, šiel som za ňou. Musel som, lebo moje mliečne otázky ma ťažili, ako keď vám krava stúpi na nohu. Šiel som peši. Nebývala ďaleko.

Pornohviezda ma neprivítala príjemne. Privítala ma nepríjemne.

„Chcete ma okradnúť?“ vyštekla, mieriac na mňa akýmsi tupým ružovým podlhovastým predmetom.

„V žiadnom prípade, nebojte sa. Čím na mňa mierite?“

„Vyvolávačom,“ odvetila.

„Vyvolávačom čoho?“

„Ticho! Prečo ste prišli?“

„Chcem vedieť, čo je to slané mlieko? Teda… mljeko.“

„???“

„Rozprávali ste o ňom v televízii! Presne pred štyrmi dňami!“

Keďže majú pornohviezdy slabú pamäť, stále nerozumela, o akom mlieku by mi mala povedať. Ružovú vecičku uchopila oboma rukami a ja som sa zľakol, že by sa z nej dalo vystreliť. Viac som neváhal. Zatlačil som ju do predsiene, aby nás nik nemohol vidieť, a začal som ju hrdúsiť. Škrtil som ju dobré tri minúty.

„A už nikdy – počuješ? – nikdy nebudeš ľudom rozprávať o slanom mljeku! Je iba jedno pravé mlieko: trpkosladké. Mľieko! Mľieko! Zapamätaj si to!“

Kým ležala na zemi, vydal som sa na obhliadku domu. V kuchyni bublala rýchlovarná kanvica a pri hrnčeku s nezaliatou kávou v podhlovastom priesvitnom vrecúšku čakalo čosi biele, tekuté. Mľieko ani mlyeko to nebolo.